1.12. Nemáte vaňu? Nevadí...

Opäť ma to chytilo. Ten pocit, žeby som mohla urobiť niečo viac. Niečo nové objaviť, niečo, čo by konečne poriadne zabralo a fungovalo aspoň pár hodín. Myslím, že som nechcela až tak veľa, len pár hodín normálneho pohybu navyše. Lebo keď to na nás príde, tak to vyzerá kadejako, len nie ako normálny pohyb. Preto ak stretnete niekoho, kto vám pripadá náramne podozrivý a robí naozaj zvláštne veci, spomeňte si na tento web. A aké sú to napríklad zvláštne veci? Tak čítajte ďalej.

Osoba pri prechode pre chodcov. Vy idete autom. U niektorých z vás vyvolá táto osoba reflex – zastavím. U niekoho je efekt opačný - pridám a uvidím. Ak osoba aj napriek tomu vstúpi na prechod, pri najhoršom zapnete stierače. Vyberme si teda možnosť, že ste zastali. Naznačíte osobe, že môže prejsť. Osoba bez diagnózy pochopí a prejde. Osoba s diagnózou pochopí a stojí. Naozaj si veľmi si želá prejsť tú cestu, možno ešte viac ako výhru v Eurojackpote. V tej chvíli teda určite, lebo za vami, ako vodičom sa zhromažďujú autá rôznej veľkosti a značiek a vodičov podobnej charakteristiky. A ten trpák stojí a čaká. Ak má čakajúca osoba v sebe aspoň zbytkové hladiny dopamínu, naznačí vám mávnutím ruky, že môžete  ísť. Šľak vás ide trafiť. Načo ste vôbec zastali? A prečo ten idiot stojí pri prechode, keď neprechádza? Vyštartujete tak, že vám odfrknú kamienky spod pneumatiky, ktoré sú na ceste ešte z čias zimnej údržby a minimálne do ďalšej tam aj  ostanú.  Potom ešte dlho rozprávate na firemných večierkoch príhodu s týmto bláznom a ani netušíte, že to bol niekto, kto sa skrátka pohnúť nemohol, aj pri tej najväčšej a najlepšej vôli.

Alebo osoba kdekoľvek v exteriéri. Šuchoce sa pred vami, do čerta, veď tá hádam ani nohy nezdvíha, pripadá vám to tak, ako by ste videli Gagarina v skafandri, ako sa šuchoce do svojej rakety Sojuz neviemkoľko, aby pokoril americké sebavedomie, že sa vopchajú všade ako prví.

 Už ste videli takýchto čudákov? Gratulujem. Práve vtedy ste sa zoznámili s Parkinsonom.

Tak čo myslíte? Je horší Alzheimer alebo Parkinson? Teda je lepšie zabudnúť vypiť, alebo rozliať?

Nechajme už ale nemiestne vtípky na vtipných a vráťme sa mi pekne k internetu. Po usilovnom niekoľkodňovom sliedení na internete som objavila opäť niečo nové. Kúpele z výťažkov ihličnatých stromov. Nie, neznamená to, že si máte začať liať do kúpeľa borovičku. Ani vyluhovaný vianočný stromček vám nepomôže.  Potrebujete mať naozajstný výcuc z ihličia,  alebo aspoň niečo, čo ho silne pripomína. Ja som si ho objednala v zahraničnom e-shope a čakala som na neho asi mesiac. Až keď mi emulzie prišli, uvedomila som si, že nemám vaňu. Robiť si sedavú kúpeľ v sprchovacom kúte je čistý nezmysel. Asi taký nezmysel, ako vziať si na letnú dovolenku lyže a dúfať, že určite nasneží. Tak ako to urobiť? Lavór, veľký hrniec? Nie, detský bazén, to bude ono. A tak som si jeden večer rozprestrela slnečník (kvôli atmosfére), namiesto miešaného drinku uvarila čaj (tak to odporúčal výrobca) a naplnila som detský bazén vodou (nie, žiadna vodka) a nakvapkala vopred určené množstvo výcucu z ihličnanu. Vstúpila som do bazénika, hmmm, voda je teplá a tak som sa ponorila takmer celá, samozrejme okrem hlavy.   Prvé 3 sekundy sa nedialo nič. Potom to začalo tak strašne štípať, že som chvíľu uvažovala o tom, že celý bazén pôjde pekne von oknom aj s jeho štipľavou náplňou. Som ale nejaký chlap a tak som to vydržala. A túto procedúru som opakovala takmer každý večer niekoľko dní. Výsledok? Totálne zamastený detský bazén, ktorý sa nedal vyčistiť ničím a musela som ho vyhodiť, kúpeľňa s výraznou vôňou po ihličí, čo nehodnotím až tak zle a žiadny zdravotný prínos. Vôbec si však neviem predstaviť, že by som si naliala emulziu do vane, po skončení procedúry by som ju musela asi vymeniť.

Nezbláznime sa z toho, niečo funguje, niečo nie. Väčšina najväčších vynálezov sa aj tak objaví systémom pokus – omyl. Jedného dňa to príde a niečo zafunguje, pevne tomu verím. A pre lepšiu náladu vás nabudúce zoznámim s mojou kámoškou Mucunou, ktorá funguje na 100%