1.16. Skúsila som Kyjev

Vyskúšala som už veru všeličo, mohli by mi potvrdiť tí, ktorí si prečítali aj moje predchádzajúce literárne pokusy. Tak ešte raz len pre zdôraznenie slova vyskúšala a pre veľký úspech dáme ešte raz. Vyskúšala som už všeličo, ale nie všetko. Napríklad som neskúsila kliniku v Kyjeve. No tak na čo čakať, poďme na web.

Klinika vyzerala vkusne, tak som im napísala mail  a opýtala sa na ich skúsenosti s PD. Ruskí doktori vždy mali dobrú povesť, ale to bolo ešte za čias, kedy bolo ZSSR a Ivan z Odesy vám posielal fotku seba vrámci projektu „nájdi si svojho listového priateľa v zahraničí“, pričom zahraničie bola ktorákoľvek republika zo Zväzu. Všetko by bolo v poriadku, len ste nevedeli pochopiť, prečo je ten koberec zavesený za Ivanom a nie je normálne na zemi, kam patrí.  Z ľútosti nad jeho ťažkým osudom /Ivana, nie koberca/ ste mu potom do obálky priložili papier zo žuvačky. Nech vie, ako  vonia. Nepošlete mu predsa celú žuvačku. Na to ste sa až tak dobre predsa len nepoznali.Tak som teda napísala na kliniku a oni mi potvrdili zázraky na počkanie a nemožné do troch dní. Malo to len jeden, pardon dva háčiky. Bolo to drahé jak divá sviňa a peniaze sa museli do Kyjeva doniesť osobne. Ale vraj sa nemusím báť, na letisku ma bude čakať VIP zóna rovno pri lietadle a pracovník kliniky. Rozbila som teda všetky prasiatka, zadĺžila sa až po tretie pokolenie a vycestovala.

Po prílete do Kyjeva som sebavedomo vystúpila z lietadla a čakala vrúcne privítanie, namiesto toho mi vojak so samopalom v ruke na otázku „kde je tu vip zóna“ odpovedal „ja ti dám vip zóny, ťahaj za ostatnými“. Ani som veľmi neprotestovala. On mal samopal a ja peniaze o ktorých nič nevedel. Našťastie ma pred klinikou čakala Máša, moja sprievodkyňa, dievčina ktorá študovala na Slovensku a jej jediný sen bol vrátiť sa na Slovensko a ostať naveky.

Máša mi všetko vysvetlila ešte po ceste na kliniku, ale v skratke ma čakal týždeň plný vyšetrení, diéty, oddychu a aplikácie rôznych doplnkov. Najskôr sa vraj pokúsia zistiť, čo mi naozaj je a potom sa pokúsia o vyliečenie. No nevezmi to, keď ti to tak ochotne ponúkajú.

Strávila som teda týždeň v posteli sama na izbe, občas vyrušená sestrou, ktorá vždy niečo doniesla, alebo odniesla. Po odobratí asi hektolitra mojej krvi sa začal kolotoč vyšetrení, kde sa mi zisťovali dedičné choroby možno až z minulého života

 Inak okrem mňa boli na klinike už len arabskí šejkovia, ktorí si riešili iné záležitosti. Liečebný pobyt im naozaj veľmi prospieval, keďže sa často okolo mojej izby premávala miestna dievčina vyzývavého charakteru viac vyzlečená  ako oblečená. Samozrejme nie každý deň tá istá, na to bola ponuka príliš pestrá. Veď aj moja pridelená lekárka vyzerala, akoby práve prišla z miss Rusko a šejkovia z nej museli odpadávať pri každom vyšetrení. A aká bola krásna určite bola aj múdra, pretože potvrdila diagnózu bez použitia zbytočných prístrojov, ktoré sa používajú na diagnostiku mozgu. Hovorím si, šikovná dievčina. Tá to dotiahne ďaleko, možno až do Emirátov.

Takže diagnóza bola potvrdená, bolo mi doporučené správne sa stravovať, veľa cvičiť, vyhýbať sa stresu a užívať lieky. Vynikajúca rada. Prečo ja nevlastním takúto kliniku?

Vrátila som sa teda domov s užitočnými radami, zbavená strachu, že mi niekto ukradne peniaze, pretože už som žiadne nemala, všetky som investovala do kliniky a do zlepšenia môjho zdravia. Sama som si na vine. Keby som donekonečna neskúmala všetko čo by mohlo viesť k zlepšeniu symptómov a stavu, nebola by som v Kyjeve. Ale to by potom nevznikla ani táto webstránka. No povedzte úprimne, nebola by to škoda? Určite áno, preto som sa rozhodla so skúmaním pokračovať, ale Kyjevu sa vyhýbať. Aj tak mám stále pred očami moje prvé raňajky na klinike. Vôbec totiž nepochopím, ako môžete jesť naraz acidofilné mlieko, mleté mäso, čudný chlieb, maslo, chlieb, kyslú kapustu. A kúsok koláča ako bonus. Tak ak ste sa chystali práve raňajkovať, tak dobrú chuť, ostatným pekný deň.